Lietajúci hmyz
muchy, osi, komáre, sršne
Komár dotieravý
Veľkosť 3,5 – 5 mm, svetlohnedo sfarbený. Liahniská tohto komára sa nachádzajú v ľudských obydliach. Sú to technické priestory, kde sa zhromažďuje voda znečistená organickými látkami, kotolne, teplovodné šachty, výťahové šachty, septiky. Samička sa nemusí pred prvým kladením vajíčok nacicať krvi.
Vajíčka kladie na vodnú hladinu, z nich sa liahnu pohyblivé larvy. Larva sa 4 x lieni a potom sa mení na kuklu, z ktorej sa liahne dospelý komár – imago. Komáre sa v domoch liahnu po celý rok. Samičky lietajú do bytov a v noci cicajú krv na ľuďoch, najmä na deťoch.
Mucha domáca
Je najbežnejšou a najhojnejšou muchou v domácnostiach, potravinárskych prevádzkach, v chove hospodárskych zvierat, obchodoch, skladoch. Veľkosť 7 – 8 mm, farba sivočierna, na hrudi má 4 pozdĺžne čierne pruhy. Ústne ústroje má lízavé. Samička kladie v jednej znáške 200 vajíčok. Vajíčka kladie do hnoja, menej často do hnijúcich odpadkov.
Z vajíčok sa liahnu beznohé larvy, 2 x sa zvliekajú, za 7 – 8 dní sa zakuklia. Dospelé muchy sa liahnu podľa podmienok, za 3 dni až 5 mesiacov. Pri teplote 20 – 25 °C prebehne celý vývoj za cca 7 dní. Mucha sa dožíva podľa teploty počasia 2 až 13 týždňov. Mucha prezimuje v štádiu larvy alebo kukly, vzácnejšie ako dospelá mucha. Mucha domáca obťažuje človeka, zvieratá a prenáša pasívne na povrchu tela alebo výkalmi infekčné choroby.
Osa útočná, osa obyčajná
Najznámejšie druhy sú osa obyčajná a osa útočná. Osa obyčajná dorastá do veľkosti až 15 mm. Je rozšírená vo veľkej miere. Dospelé osy sa živia nektárom a sladkým ovocím, v ktorom vyhrýzajú dužinu. Larvy ôs sa živia hmyzom. Dospelé robotnice lovia húsenice, muchy a ďalší drobný hmyz, ktorý nosí do hniezda ako potravu pre svoje larvy. Hniezda si robí v zemi. Hniezdo stavia samička tak, že v dutinke v zemi začne stavať hniezdo niekedy do priemeru 30 cm. Živí sa hmyzom. Žije v kolóniách, osie kolónie začínajú každý rok znovu. Na jeseň sa v bunkách narodia osy robotníčky, z ktorých sa neskôr vyvinú kráľovné alebo samce.
Opúšťajú kolóniu a po spárení si nájdu miesto kde prezimujú. Robotnice a niektoré samce cez zimu zahynú. Kráľovné však budúci rok vylezú, aby založili novú kolóniu. Osa útočná je rozšírená po celom území. Tvorí veľké rodiny, asi 3000-5000 členov. Veľkosť robotníčky osy útočnej (Vespula germanica) je 12-16 mm, samička meria 16-20 mm. Okraj očí má žltý a na žltom štíte hlavy má jeden alebo aj tri čierne body. Hniezdo si najčastejšie robí v podzemných dutinách, v múroch a pod. Príbuzným rodom osy je sršeň (Vespa), ktorý je asi 1,5 až 2-krát väčší a stavia si aj plástové hniezda zavesené o podklad stopkou.
Sršeň
Má žltohnedé páskované, jemne ochlpené telo s hnedými tykadlami. Kráľovná dosahuje veľkosť až 25 mm. Premena dokonalá, od vajíčka po dospelého jedinca 3-5 týždňov, vajíčko 7-10 dní, larválne štádium + kukla, 1-2 týždne. Dožíva sa 1 roku.
S prvými mrazmi robotnice hynú, prežíva iba kráľovná. Môžu dať žihadlo opakovane, sú aktívne iba vo dne, aktivita stúpa s teplotou. Buduje svoje hniezda v dutinách stromov, v ľudských stavbách, zriedka v zemi. Imaga škodia ohrýzaním mladých kmeňov a vetiev topoľov, vŕb, jelší a iných listnáčov. Živí sa muchami, komármi, ďalším hmyzom, nektárom z rastlín, dostupnými potravinami obsahujúcimi cukor. Sú nebezpečné pre ľudí i zvieratá bodaním. Požerom poškodzujú a znehodnocujú cukrovinkárske výrobky, ovocie, niektoré pečivo, marmelády a často i čerstvé mäso.